O strane

Strana SMER vznikla v decembri roku 1999, keby bola založená ako reakcia voči vládnej politike vtedajšej vládnej koalície.

Predseda strany R.Fico vyvodil svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej Strany Demokratickej Ľavice a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala "vláda zmeny".

Strana bola založená na základe myšlienky nevyhnutnosti zásadnej zmeny obsahu a štýlu politiky na Slovensku a to prostredníctvom širšej výmeny politickej reprezentácie. Prostredníctvom nástupu novej politickej generácie -generácie, ktorá nie je zaťažená dlhoročnými osobnými a politickými spormi a prinesie novú, lepšiu politickú kvalitu.

V pomerne rýchlom čase sa SMER-u podarilo etablovať ako stabilnej súčasti slovenskej politickej scény. Strana pôsobila ako alternatíva tak voči vládnej koalícii, ako aj vtedajšej opozícii, ktorú predstavovali HZDS a SNS.

Po období základného etablovania SMER-u na politickej scéne strana začala s procesom programovej a ideovej profilácie. Ešte v tomto volebnom období prijala do svojho názvu prívlastok tretia cesta, čím sa jasne zadefinovala ako strana moderného progresívneho stredo-ľavého politického prúdu typu britskej Labour Party alebo nemeckej SPD. V tomto zmysle sa v plnej miere stotožnila so spoločenským modelom sociálne orientovanej trhovej ekonomiky a sociálnej spoločnosti.

Vo voľbách v septembri roku 2002 SMER so ziskom 13,6 % voličských hlasov získal pozíciu tretej najsilnejšej politickej strany v krajine a obsadil 25 poslaneckých kresiel v NR SR.

SMER sa po voľbách rozhodol pôsobiť ako opozičná parlamentná sila. Programová zhoda so stranami, ktoré vytvárali základ novej vládnej koalície bola totiž z pohľadu SMER-u len veľmi ťažko možná.

V bezprostrednom povolebnom období sa SMER rozhodol pre politickú líniu razantnej opozície voči vládnej politike a jej jasnej sociálnej a právnej alternatívy.

Okrem svojho vnútorného ideového presvedčenia pre model sociálne orientovanej trhovej ekonomiky a sociálnej spoločnosti ho v tomto rozhodnutí utvrdili základné programové dokumenty vládnej koalície a jej prvé kroky. Obe signalizovali jasný odklon od európskeho modelu sociálnej spoločnosti a sociálne orientovanej trhovej ekonomike ku klasickému modelu neoliberálnej a konzervatívnej spoločnosti.

V tomto zmysle SMER postupne odmietol vládne reformné plány a postavil voči nim vlastné alternatívne koncepty.

V prípade daňovej reformy vlády - modelu rovnej dane SMER jasne odmietol túto filozofiu, ktorá v súčinnosti so zvýšením spotrebných daní a DPH predstavuje prenesenie daňového bremena na príjmovo nižšie skupiny spoločnosti. Voči tomuto modelu SMER predstavil svoj model zníženia daňového zaťaženia, no v rámci existujúceho progresívneho systému so sústredením daňových úľav a motivácií najmä pre malých a stredných podnikateľov.

V prípade reformy dôchodkového systému SMER odmietol vládny koncept reformy, či lepšie povedané revolúcie dôchodkového systému podľa "friedmanovsko-chilského strihu", ktorý v konečnom dôsledku do veľkej miery predstavuje privatizáciu dôchodkového zabezpečenia a zníženie dôchodkových príjmov pre veľké skupiny občanov. SMER sa plne zasadzuje za reformu systému, no v rámci dnešného priebežného systému s výrazným posilnením princípu zásluhovosti.

V ďalšej kľúčovej spoločenskej reforme - reforme systému zdravotného zabezpečenia SMER v princípe neodmieta aj nepríjemné rozhodnutia, no zásadne nesúhlasí, aby sa reforma zredukovala na poplatky pacientov v ambulanciách, lekárňach a pri nemocničných zákrokoch. Naopak, šetrenie je podľa SMER-u nevyhnutné najmä v oblasti neefektívneho vynakladania prostriedkov v reťazci zdravotníckeho zariadenia - zdravotné poisťovne, farmaceutické spoločnosti.

SMER si plne uvedomuje, že Slovensko potrebuje reformy, ktoré sú často bolestivé. Tieto reformy však musia niesť aspoň základnú črtu sociálnej vyváženosti a spravodlivosti. Reformné bremeno musí byť vyvážene rozložené na všetky sociálne skupiny spoločnosti, aby ich takto zvládli uniesť aj občania zo sociálne slabších skupín.

Reformné koncepty súčasnej vlády tento základný predpoklad nespĺňajú a v konečnom dôsledku smerujú k vytvoreniu spoločnosti rozdelenej na širokú skupinu chudobnejších a úzku vrstvu bohatých. Teda spoločnosti, kde sa základný princíp rovnosti príležitostí dostáva stále viac na okraj a sociálne vylúčenie sa stáva realitou pre čoraz väčšiu časť spoločnosti.

S takýmto spoločenským modelom SMER v zásade nesúhlasí a preto je rozhodnutý naďalej pokračovať v razantnej opozičnej politike jasnej sociálnej alternatívy voči vládnej koalícii.

Pri napĺňaní tejto politickej koncepcie SMER úzko spolupracuje s odbormi a plne podporuje protestné aktivity odborov voči neoliberálnej ekonomickej politike vlády.

Popri napĺňaní politiky sociálnej alternatívy vládnej koalície k programovým a politickým prioritám strany aj naďalej patrí boj proti korupcii, kde SMER aktívne pôsobí v legislatívnej oblasti. V zahraničnopolitickej oblasti ostáva prioritou zavŕšenie integrácie SR do euro-atlantických štruktúr a takisto plná podpora medzinárodného politického poriadku, postaveného na medzinárodnom práve a kľúčovej úlohe OSN. Tento postoj SMER potvrdil jasným odmietnutím vojenského útoku na Irak bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN. Jednou z hlavných politických priorít SMER-u aj naďalej ostáva oblasť vzdelania, ako základného pilieru dlhodobého spoločenského rozvoja. V poslednej dobe sa strana sústredí aj na oblasť antidiskriminačnej legislatívy.

Prostredníctvom cieľavedomého napĺňania politiky sociálnej alternatívy vládnej koalície sa SMER po voľbách stal hlavnou opozičnou parlamentnou silou a neohrozene najsilnejšou politickou silou v krajine.

Aj tento vývoj politických preferencií občanov jasne dokazuje, že ľudia na Slovensku odmietajú vládnu politiku neoliberálne-konzervatívneho strihu a v oveľa väčšej miere sa stotožňujú s európskym politickým a spoločenským modelom sociálne orientovanej trhovej ekonomiky a sociálnej spoločnosti. SMER je pevne rozhodnutý aj naďalej občanom Slovenska takýto politický a spoločenským model ponúkať.